Príbeh Slovalca

História výroby hliníka v (Žiari) Sv. Kríži nad Hronom

Približne v roku 1950 prišiel Sovietsky zväz s prvými úvahami o výstavbe strategického závodu na výrobu hliníka v meste Svätý Kríž nad Hronom. S výstavbou Závodov Slovenského národného povstania sa začalo v roku 1951 a o dva roky neskôr sa v žiarskej kotline vyrobil prvý hliník.

Vtedajšie politické zriadenie začalo v polovici 50-tych rokov premenovávať viaceré slovenské mestá, ktoré vo svojom názve niesli náboženskú symboliku. Zmena názvu sa týkala aj mesta Svätý Kríž nad Hronom. Nakoľko nad novovybudovanými závodmi svietila v dôsledku výroby žiara, traduje sa, že práve preto získalo mesto názov Žiar nad Hronom.

V čase spustenia výroby hliníka malo mesto Žiar len niečo okolo 2000 obyvateľov. Nárast tunajšej populácie na súčasných približne 18 000 obyvateľov bol spôsobený najmä odštartovaním výroby hliníka, ktorý sa v priebehu rokov stal symbolom a súčasťou dejín mesta.

Horné Opatovce

Príbeh výroby hliníka v Žiari však nezačal pozitívne. Vplyv výroby na životné prostredie, a najmä na obyvateľov dediny Horné Opatovce, ktorá sa nachádzala v blízkosti fabriky, bol v počiatkoch katastrofálny. Práve Horné Opatovce, jedna z najstarších a najväčších dedín v Žiarskej kotline, boli v dôsledku vetrov, vystavené čiastočkám extrémne škodlivých a jedovatých látok. Prúdy vetra do dediny privievali čiastočky fluorvodíka, arzénu či ortuti.

Postupne tu začali hynúť včely, rastliny; neskôr stáda oviec či kráv. V dedine sa nadmerne zvýšila aj chorobnosť detí a Horné Opatovce sa stali neobývateľné. V roku 1969 rozhodla bývala vláda Československej socialistickej republiky o likvidácii obce. Presídlenie približne 1380-tich obyvateľov trvalo takmer 10 rokov.

Skúsenosť Horných Opatoviec bola nepeknou ukážkou toho, že vlády počas industrializácie krajiny v polovici minulého storočia absolútne nerešpektovali ekologické a morálne princípy.

To sa však malo o roky neskôr konečne zmeniť.

Modernizácia výroby hliníka

Výroba hliníka v Žiari sa do 80-tych rokov postupne ekologizovala. Ani v takejto podobe však výroba nebola dlhodobo udržateľná. Pece boli odokryté a všetky výpary z nich vychádzali do ovzdušia. Z fabriky unikali obrovské výpary napríklad dechtov, ktoré sú karcinogéne, či fluoridov, z ktorých po vztyku s vodou vzniká kyselina fluorovodíková. Sklá vo fabrike sa po roku dvoch sa stali nepriehľadnými, pretože ich naleptala kyselina z exhalátov. Takéto pracovné podmienky negatívne vplývali najmä na pracovníkov fabriky.

Aj preto bolo potrebné pristúpiť k zásadnej modernizácii, ktorá nielenže zníži negatívne dopady výroby hliníka na životné prostredia, ale zvýši aj bezpečnosť zamestnancov, ktorí vo fabrike pracovali.

V roku 1986 padlo definitívne rozhodnutie o tom, že výroba sa bude modernizovať. ČSSR o pomoc s projektom Modernizácia výroby hliníka požiadala predchodcu nórskej firmy Hydro, ktorá už v tom čase mala za sebou nezanedbateľné skúsenosti s budovaním moderných hlinikární a technológiami spĺňajúcimi ekologické požiadavky. Podpisom zmluvy so spoločnosťou Hydro začali napredovať práce na vybudovaní úplne novej – modernej fabriky, na mieste Závodu ZSNP, ktorý bol v tom čase ešte stále v prevádzke.

Projekt spolufinancovala Európska banka pre obnovu a rozvoj, ktorá sa v roku 1993 stala spolu s firmou Hydro a ZSNP spoluvlastníkom novovzniknutej spoločnosti Slovalco.

V roku 1993 sa tak začala písať nová kapitola dejín Žiaru nad Hronom a výroby hliníka na Slovensku.

Viac o histórii výroby hliníka v Žiari nad Hronom sa dozviete aj v našom Penta Podcaste

Slovalco

V roku 1995 sa v novej výrobnej hale s dĺžkou až 900 metrov, vyrobil pomocou ekologickej a šetrnej technológií prvý hliník. V novej hale bolo v čase spustenia v prevádzke 172 elektrolýznych pecí, vďaka ktorým dokázalo Slovalco vyrobiť 108 000 ton hliníka ročne. V roku 2003 boli do prevádzky spustené ďalšie pece, ktoré fungovali až doteraz. Išlo spolu o 226 pecí, s kapacitou výroby až 165 000 ton primárneho hliníka. Slovalco sa tak stalo významným dodávateľom nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Európu.

Spolu s novými technológiami prišli aj nové procesy a vyššie požiadavky na bezpečnosť, ktorá bola v starej fabrike zanedbávaná. Bezpečnosť však nespočívala len v ochrannej výstroji, ktorá zahŕňa okrem napríklad prilby aj okuliare či chrániče sluchu. Vo fabrike platí množstvo bezpečnostných predpisov, ktoré zamestnanci musia dodržiavať. Pohybovať sa môžu len po vyznačených trasách, pri chôdzi po schodoch sa musia vždy držať zábradlia a na parkovisku pred fabrikou je nutné parkovať cúvaním, pre prípad, že by bolo v prípade núdze potrebné urýchlene odísť.

Niekedy na oko zbytočné opatrenia spravili zo Slovalca jednu z najbezpečnejších hlinikární v portfóliu nórskeho hlinikarenského giganta.

Kalové pole

Predstavte si pätnásťposchodový dom, v ňom desať miliónov ton toxického kalu a 1,2 milióna kubických metrov alkalických vôd. Takýto jedovatý kopec v blízkosti Slovalca bol pozostatkom predošlej neekologickej výroby.

Po tom, ako sa z hliníkovej rudy vyťažil oxid hlinitý, základná surovina potrebná na výrobu hliníka, odpad v podobe červeného a hnedého kalu sa ukladal neďaleko fabriky. Postupne tak vzniklo odkalisko s priemerom tri kilometre a výškou 43 metrov, z ktorého sa stala jedna z najväčších ekologických hrozieb v strednej Európe. Hrozilo totiž, že sa kal preleje cez okraj odkaliska a zamorí pôdu a okolité podzemné aj povrchové vody. Ohrozená bola aj blízka rieka Hron.

Ekologickú katastrofu sa nám však podarilo odvrátiť.

Penta sa v roku 2002 stala kúpou ZSNP a.s. minoritným vlastníkom Slovalca (s podielom 44,7%). S kúpou podielu v hlinikárni sme prijali aj záväzok, že nebezpečné odkalisko zrekultivujeme. K dnešnému dňu bolo spracovaných  viac ako 2,5 milióna metrov kubických alkalickej vody. Celý proces sanácie trval až do roku 2012, kedy sa jedovatá halda zrekultivovala na zatrávnený zelený kopec. Ide tak o unikátny projekt v rámci Slovenska, ale aj sveta, keďže likvidácia odkaliska predstavuje najväčšiu súkromnú investíciu do ekológie v našej krajine. Náklady vo výške 53 miliónov eur však nie sú konečnou sumou. Bývalé odkalisko je pravidelne monitorované.

Za rekultiváciu kalového poľa získala Penta v roku 2012 ocenenie ENVIRO OSCAR v kategórii ENVIRO TECHNOLÓGIA ROKA 2011. Ceny sa udeľujú subjektom, ktorých produkty alebo činy prispievajú k ozdraveniu planéty a zároveň chránia prírodné krásy krajiny.

Ekologická výroba

Hoci v súčasnosti neexistuje na svete technológia, ktorá by hliník dokázala vyrábať s nulovou uhlíkovou stopou, nová technológia a rozsiahle investície do ekologizácie priniesli pozitívne výsledky aj v podobe minimalizácie negatívneho vplyvu výroby na životné prostredie.

Slovalco produkovalo iba 1,6 tony CO2 na tonu hliníka. Spolu s energetickým mixom, v ktorom je zarátaná napríklad aj doprava, produkuje Slovalco približne 4,2 tony CO2 na tonu hliníka. Pre porovnanie - svetový priemer je na úrovni 16-17 ton CO2 a v krajinách ako Čína či Rusko vypustia tunajšie fabriky do ovzdušia viac ako 20 ton CO2.

Slovalco je tak dnes jednou z najekologickejších hlinikární na svete. A nielen vďaka špičkovým technológiám. Svoj podiel na ekologizácii výroby majú aj samotní zamestnanci, ktorí technológie obsluhujú.

Zákon, ktorý mohol zachrániť Slovalco

Na výrobu hliníka sa bežne spotrebuje obrovské množstvo elektrickej energie – približne 14 MWh na 1 tonu hliníka (Slovalco vyrobí ročne až 165 000 ton hliníka). Pre predstavu – priemerná ročná spotreba bežnej domácnosti je 2,5 MWh.

Keďže Európska Únia si dala za cieľ znižovať produkciu emisií, pred niekoľkými rokmi prišla s emisnými povolenkami, ktoré nútia priemyselníkov ekologizovať svoju výrobu a chrániť tak životné prostredie. A práve obchodovanie s emisnými povolenkami, najmä v čase energetickej krízy, negatívne ovplyvnilo výrobu energeticky náročných podnikov.

Hoci Slovalco odoberá energiu z jadrových elektrární, ktoré si povolenky kupovať nemusia, cena elektriny na burze sa odvíja od najnákladnejšie vyrobenej megawatthodiny. Tá zvyčajne pochádza z uhoľných elektrární, ktoré v predajnej cene elektriny musia zohľadniť aj ich nákupnú cenu povolenky. Ekologické fabriky tak v cene elektriny zaplatia aj za emisné povolenky elektrární, od ktorých elektrinu ani nenakupujú.

EÚ si tento problém uvedomuje a preto prišla s kompenzačným mechanizmom, ktorý má túto nezrovnalosť napraviť. Kompenzačný mechanizmus funguje tak, že štát zarobí na predaji emisných povoleniek v hodnote stoviek miliónov eur ročne, ktoré dostáva zadarmo a časť týchto financií presunie do Environmentálneho fondu. Envirofond môže tieto peniaze použiť výlučne na kompenzovanie priemyselníkov či zelené projekty. Nejde tak o peniaze zo štátneho rozpočtu alebo mimoriadnu pomoc.

Priemysel už roky žiada, aby vláda novelizovala zákon 414/2012 Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami tak, aby bola výška kompenzácií rovnaká, ako v iných krajinách EÚ. Bez tohto zákona strácajú naše fabriky konkurencieschopnosť a Európa tak bude odkázaná na dovoz komodít aj z krajín ako je Rusko či Čína.

Nakoľko zákon nebol do dnešného dňa novelizovaný, Slovalco bolo nútené odstaviť svoju výrobu. Odstavenie má vplyv aj na 300 pracovných miest v Slovalcu a na ďalšie stovky až tisícky zamestnancov v dodávateľskom reťazci.

Ak by bola novela zákona prijatá včas a v objeme porovnateľnom s inými krajinami, Slovalco by dnes malo dlhodobý kontrakt na dodávku elektrickej energie a bez problémov by dokázalo vyrábať ďalej.

Budúcnosť Slovalca

O budúcnosti Slovalca rozhodne výška cien elektrickej energie a výška kompenzácií. Bez predvídateľného rámca totiž Slovalco, ale ani iné fabriky, ktorých sa nedostatočné kompenzácie negatívne dotkli, nebudú môcť reštartovať svoju výrobu.

Reštart hlinikárne je technicky, finančne a časovo náročný proces. Opätovné spustenie pecí bude trvať takmer rok a vyžiada sa investíciu vo výške takmer 100 miliónov eur.

Hoci sa príbeh výroby primárneho hliníka na teraz končí, v prevádzke ostáva moderná pretavovňa.

Hliník je výnimočný kov, ktorý sa dá opätovne recyklovať bez toho, aby stratil svoje vlastnosti. Moderná pretavovacia pec Slovalcu umožňuje recyklovať až 55 tisíc ton hliníka ročne, s minimálnou uhlíkovou stopou a s výrazne nižšou spotrebou energií. Šetrí tak nielen energie, ale aj prírodné zdroje.

Viac sa o Slovalcu dozviete aj v našom Penta Podcaste, ktorého hosťom bol Milan Veselý - generálny riaditeľ Slovalca.