Dnes 25.11.2015 bol v Národnej rade SR schválený vládny návrh novely zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, ktorý zavádza absolútnu exekučná imunitu na vybrané aktíva držiteľov povolenia na výrobu a rozvod tepla, ktorí sú právnickými osobami so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Keďže uvedená novela sa týka predovšetkým sporu našej spoločnosti Paroplyn Holdings Limited s Bratislavskou teplárenskou, a.s., rozhodli sme sa na jej obsah reagovať:
Novelu zákona o tepelnej energetike považujeme za účelový zásah vlády SR do sporu dvoch obchodných spoločností. Právna analýza jej obsahu ukazuje, že takáto úprava exekučnej imunity vybraných subjektov disponujúcich povolením na výrobu a rozvod tepla je v rozpore s ústavnými princípmi SR ako aj právom Európskej únie. V súčasnosti preto zvažujeme naše ďalšie kroky a určite využijeme všetky dostupné možnosti ochrany, ktoré nám poskytuje Ústava SR a európska legislatíva.
Považujeme za absurdné, že vláda takýmto spôsobom rieši spor, ktorý pre pasivitu BAT a účelovosti jej právnych krokov trvá už 14 rokov. Vďaka tejto skutočnosti pôvodná suma vyplývajúca z nezaplatených faktúr za dodávku služieb Bratislavskej teplárenskej vo výške vyše 9 miliónov eur narástla o úroky z omeškania na sumu takmer 30 miliónov eur. Chceme zdôrazniť, že výška úrokov z omeškania nebola akokoľvek špekulatívne určená, ale vyplýva z platnej právnej úpravy a je presne špecifikovaná v obchodnom zákonníku, pričom k jeho zmene nebolo z pohľadu štátu pristúpené počas celej existencie sporu. Veriteľovi bolo teda priznané len to, čo priznáva samotný zákon akémukoľvek subjektu na území SR.
Navyše, k tejto situácii ani nemuselo prísť, keďže v priebehu sporu sme BAT ponúkli viacero alternatív jeho urovnania a aj po jeho právoplatnom skončení sme uprednostňovali také riešenia, aby sa BAT vyhla exekúcii a nebola tak ohrozená jej schopnosť vyrábať a dodávať teplo.
Účelovosť
Z vyjadrení predsedu vlády SR Róberta Fica pre médiá je jednoznačne zrejmé, že novelou sa má zabrániť spoločnosti Paroplyn Holdings Limited byť úspešný v exekučnom konaní proti Bratislavskej teplárenskej, a.s., vedené na základe právoplatne a vykonateľne priznanej pohľadávky.
Tieto vyjadrenia narúšajú princíp, že zákony musia byť formulované všeobecne a nemôžu byť prijímané na riešenie konkrétnych situácií. Hoci nejde o bezvýnimočné pravidlo, akonáhle sa zvýšením miery konkrétnosti naruší „všeobecný“ charakter zákona, čo vytvára okrem iného aj nerovnosť v takto novo regulovaných právnych vzťahoch, musí byť takáto konkrétnosť a nerovnosť odôvodnená osobitnými zreteľmi (podoprenými adekvátnym verejným záujmom), ktoré táto úprava sleduje a ktoré zároveň takáto úprava napĺňa. Máme za to, že v tomto prípade sa tak nedeje a novela zákona tak účelovo vstupuje do obchodného sporu dvoch spoločností.
Protiústavnosť
Ústavný súd už v náleze PL. ÚS 111/11 z roku 2012 jednoznačne vyjadril rozpor ustanovení zakotvujúcich absolútnu exekučnú imunitu štátu, ktorou sa prakticky znemožňuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky, s Ústavou SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ústavný súd sa vo vzťahu k exekučnej imunite vyjadril nasledovne: „Verejný záujem na zachovaní určenia majetku štátu na plnenie jedinečných a nezastupiteľných verejných úloh štátu je nespochybniteľný, ústavne neudržateľným sa však stáva vo chvíli, keď charakter a spôsob jeho normatívneho zakotvenia obmedzuje základné práva fyzických osôb alebo právnických osôb vystupujúcich v právnych vzťahoch so štátom do tej miery, že tieto základné práva a slobody nemožno primerane užívať, takže sa stávajú iluzórnymi.“
ÚS SR tak jednoznačne skonštatoval, že exekučná imunita štátu, ktorej dôsledkom je právna či faktická nevymožiteľnosť veriteľovej pohľadávky voči štátu, je ústavne neudržateľná.
Chýbajúci verejný záujem
Predseda vlády SR Róbert Fico sa pri zdôvodnení predloženia tejto novely vyjadril, že „je naliehavým verejným záujmom, aby Bratislavská teplárenská spoločnosť mohla ďalej pokračovať vo svojej činnosti.“ Je paradoxné, že predseda vlády vidí ohrozenie verejného záujmu v podobe narušenia dodávok tepla, hoci samotná Bratislavská teplárenská, a.s. sa po skončení súdneho sporu na Najvyššom súde SR v septembri 2015 vyjadrila, že prehra činnosť spoločnosti neohrozí.
Podobne sa vyjadrila aj druhá strana sporu, držiteľ pohľadávky Paroplyn Holdings Limited, ktorá prejavila vôľu dohodnúť sa s Bratislavskou teplárenskou a ponúkla jej možnosť splátkového kalendára či pomoc pri sprostredkovaní bankového financovania záväzku spoločnosti tak, aby fungovanie spoločnosti a dodávky tepla domácnostiam neboli ohrozené. Prakticky tak žiadne vyjadrenia oboch strán a ani ich konkrétna aktivita nenaznačovali, že by malo dôjsť k narušeniu verejného záujmu v podobe narušenia dodávok tepla.
Rozpor s právom Európskej únie
Zavedenie prakticky absolútnej exekučnej imunity štátnych teplárenských spoločností robí z jej veriteľov, nevynímajúc spoločnosti a jednotlivcov z iných členských štátov EÚ, ktorí využili primárnym právom EÚ garantované právo sa v Slovenskej republike usadiť, majiteľov prakticky nevymožiteľných pohľadávok. Garancia mobility kapitálu a platieb na spoločnom vnútornom trhu EÚ, vylučujúca diskriminačné opatrenie znemožňujúce tok platieb zadržaných v obchodných vzťahoch dlžníkmi, sa stáva iluzórnou vo svetle predmetnej právnej úpravy.
Ide tak o úplné obmedzenie právneho nároku na vydobytie pohľadávky, ktoré fakticky odníma pohľadávke majetkovú podstatu, robí ju bezcennou, a to bez akejkoľvek náhrady a rozumného zdôvodnenia takejto intenzity uplatneného verejného záujmu.