Dnes, 1. marca, zverejnila Nadácia Zastavme korupciu na svojom profile na Facebooku správu, že sa rozhodla sprostredkovať právnu pomoc novinárovi z denníka SME. Tomu totiž NBS odmietla zverejniť na základe infozákona rozhodnutia ohľadom kúpy väčšinového podielu v Prima banke našou spoločnosťou ešte v roku 2011. Nadácia zároveň uvádza, že zverejnenie takéhoto rozhodnutia pomôže „odhaliť“ vlastnícku štruktúru Penty, čím sa verejnosť konečne dozvie, „kto je v skutočnosti investičná skupina Penta“.
Keďže snahu Nadácie Zastavme korupciou o čo najvyššiu transparentnosť verejného života podporujeme, rozhodli sme sa ušetriť jej prostriedky určené na právnu pomoc a dobrovoľne zverejniť celé znenia oboch rozhodnutí NBS na našom webe pentainvestments.com. Na našom webe sú tak dostupné nielen samotnej nadácii a novinárovi denníka SME, ale aj celej verejnosti. Každý si pritom môže všimnúť, že informácie, ktoré chcú menovaní odhaliť v spomínaných rozhodnutiach, sa v nich nenachádzajú. Je to z jednoduchého dôvodu, keďže takéto rozhodnutia sú len technické a nemusia sa podrobne odôvodňovať.
Aj preto Nadácii Zastavme korupciu aj iným záujemcom do budúcnosti odporúčame, aby sa pri hľadaní odpovede na otázku, kto je investičná skupina Penta, obrátili na naše tlačové oddelenie, prípadne navštívili webovú stránku pentainvestments.com, kde nájdu zverejnenú celú vlastnícku štruktúru skupiny a aj profily našich 5 partnerov a zároveň jediných konečných akcionárov Penty Investments Limited, Jersey. A zároveň ak majú problém so zverejnením nejakého dokumentu, ktorým zjavne disponujeme, sa tiež obracali najprv na našu spoločnosť. Najmä ak si dovolia nezverejnenie rozhodnutí NBS komentovať takýmito slovami:
„V tomto prípade totiž ide o peniaze, ktoré si do banky vkladajú tisíce bežných ľudí a ktorí možno ani netušia, kto rozhoduje o ich celoživotných úsporách. Myslíme si, že verejnosť si zaslúži vedieť, kto s ich peniazmi narába, kto nesie za ich investície zodpovednosť a kto z nich profituje.“.
Verejnosť si naozaj zaslúži vedieť, kto tvorí akcionársku štruktúru ktorejkoľvek slovenskej banky. Ale rovnako si zaslúži aj to, aby pri poskytovaní takej služby verejnosti, akou je získavanie a zverejňovanie týchto informácií, nevytvárali aktivisti a právnici protikorupčnej nadácie umelú kauzu z niečoho, čo neexistuje.
Ako v tomto prípade, keď s využitím služieb renomovaných advokátov odhaľujú obsah odôvodnenia rozhodnutí, ktoré však nemusia byť podľa zákona odôvodnené. Namiesto toho, aby si nimi „odhaľované informácie“ prečítali vo verejne dostupných zdrojoch, prípadne položili príslušné otázky investičnej skupine, do ktorej banka patrí.