Nie je mojim zvykom reagovať na články, či komentáre, alebo blogy, ktoré sa týkajú mojej osoby, či Penty. Faktom je, že keby som mal vždy reagovať na každého „chumaja“, ktorý sa rozhodne pohladiť si svoje ego a zvyšovať svoj rating tým, že v príspevku musí aspoň trikrát napísať Penta, či Haščák, tak by som nemal čas na nič iné. Na jeden z posledných komentárov Petra Schutza, ktorý zverejnil pod názvom: „Čakám na telefonát od Haščáka, čo mám písať“, som sa však rozhodol zareagovať.
Pre tých z Vás, ktorí nemáte predplatené Piano, si dovolím uviesť záverečnú pasáž tohto komentára. So zvyšnou časťou textu p.Schutza nemám chuť polemizovať:
„Horím zvedavosťou, ako chce Penta ovplyvňovať noviny. Neviem sa dočkať, až sa mi Haščák ozve, aby som napísal resp. nenapísal to či ono. Taký masaker ani v Paríži nevideli. To, čomu som dodnes neporozumel, je, že prečo by som mal ja utekať z priestoru, ktorý milujem, pred akýmisi chumajmi s moskovskými školami, ktorí sa živia cudzopasením na štáte v regulovaných odvetviach, kde by dokázal zbohatnúť každý šimpanz, keby mal na štartovnej čiare prominentných boľševikov medzi svojimi predkami“.
Pán Schutz, chcel by som Vás s plnou vážnosťou informovať, že sa necítim byť šimpanzom, a to nielen preto, že som na štartovnej čiare svojho podnikania nemal medzi mojimi predkami a ani príbuznými žiadnych prominentných boľševikov. Moji rodičia boli učitelia, nepatrili k nomenklatúrnym kádrom komunistickej strany a neboli agentami Štb. Len pre doplnenie, otec Mareka Dospivu bol pred rokom 1989 opravár tzv. „bielej techniky“ (práčky, chladničky) a otec Jozefa Oravkina pracoval na železnici a ako lesný robotník. Uvádzam to takto konkrétne aj preto, lebo si myslím, že na to, aby ste mohli hovoriť o prominentných boľševikoch medzi našimi predkami, by ste mali disponovať trochu inou kvalitou poznatkov. Mám pocit, že ste si prečítali diskusiu na internete, alebo vstúpili do elektronických archívov Štb, kde ste našli osobu, ktorá sa síce volá Haščák, či Dospiva, no neskúmali ste, či vôbec má s mojou rodinou, alebo s rodinou mojich kolegov niečo spoločné. Týmto Vám hovorím úplne jasne, že nemá a to ani v najvzdialenejšom pokolení.
V neposlednom rade sa rovnako necítim byť šimpanzom, ktorý sa živí cudzopasením na štáte v regulovaných odvetviach. Naša skupina v krajinách (Slovensko, Česko, Poľsko a Nemecko), dosahuje tržby na úrovni okolo 5 miliárd Eur, z toho približne jednu tretinu predstavujú aktivity na Slovensku. Zamestnávame na Slovensku viac ako 10 tisíc ľudí a platíme dane a odvody v desiatkach miliónov eur ročne. Neviem dosť dobre pochopiť, kde sa skrýva cudzopasenie napríklad v poľskom distribútorovi mrazených potravín Iglotex, v retailovom reťazci EM&F Group, vo Fortune, Aere Vodochody, v Gehringu, Gimborne, v Primabanke, Slovalcu či v Mecom Group a stojím si za tým, že tomu tak nie je ani v zdravotníctve. A už vôbec to cudzopasenie nemôžem vidieť v našom realitnom podnikaní, v tom, že sme postavili Digital Park, Bory Mall, že začíname stavať stovky bytov v širšom centre Bratislavy a Prahy a že budujeme novú mestskú štvrť v Prahe. Spoločným menovateľom úspechu, či neúspechu všetkých vyššie vymenovaných projektov a investícií nie je vzťah so štátom, ale predovšetkým schopnosť priniesť na trh produkt, ktorý je svojou kvalitou a cenou lepší, než produkt konkurencie. A v neposlednom rade schopnosť získať pre svoj produkt na vysoko konkurenčnom trhu aj zákazníka. Nemám na rozdiel od pána Schutza pocit, že toto sú schopnosti, ktoré ovláda každý šimpanz.
Na záver Vás chcem pán Schutz ubezpečiť, že sa Vám nechystám volať. Mám potrebu to voči Vám takto jasne povedať, keďže môj telefonát už po niekoľkýkrát avizujete vo svojich komentároch. Ak sa z Vašej strany jedná o nenaplnenú túžbu, kľudne mi zavolajte vy. Ja sa Vám volať nechystám, no asi budem mať potrebu otvorene vyjadriť svoj názor vtedy, keď budem mať pocit, že ste napísali evidentnú hlúposť.
Facebook