Návrhy zákonov, ktoré prezentuje skupina nezaradených poslancov pod názvom Lex Haščák sú protiústavné a predstavujú neprimeraný a neodôvodnený zásah do vlastníckych práv. Konštatujú to právne stanoviská 3 renomovaných právnych autorít.
Zákon, ktorý má zakázať krížové vlastníctvo v zdravotníctve, má nasledovné zásadné právne nedostatky:
- Ide o zásah do vlastníckych práv, ktoré podliehajú ochrane podľa čl. 20 Ústavy SR, resp. čl. 1 Protokolu č. 1.
- K odňatiu alebo obmedzeniu vlastníckych práv možno pristúpiť len v prípade, ak sú splnené podmienky v zmysle Ústavy pre vyvlastnenie. Tie splnené nie sú.
- Ak by mal byť zákaz krížového vlastníctva v súlade s Ústavou SR, musel by sa vzťahovať výlučne len k „novým“ povoleniam. Týkal by sa tak len do budúcnosti tých podnikateľských subjektov, ktoré po účinnosti príslušnej právnej úpravy prejavia záujem podnikať v oblasti zdravotníctva. Predkladatelia, ktorí chcú týmto zákonom obmedziť podnikanie Penty, by tak dosiahli pravý opak. Efektívne by zabránili, aby Pente v zdravotníctve vznikla v budúcnosti akákoľvek iná významnejšia konkurencia v podobe vstupu iného súkromného investora na trh.
- Návrh zákona nahrádza dostupné nástroje ochrany hospodárskej súťaže faktickým vyvlastnením majetkových práv bez poskytnutia adekvátnej náhrady.
- Navrhovaná právna úprava nemá jasný cieľ, pretože neexistuje dôkaz o zneužívaní krížového vlastníctva.
- Radikálne opatrenie v podobe zákazu krížového vlastníctva v zdravotníctve nie je nevyhnutné, pretože ho možno dosiahnuť napr. prísnejším dohľadom ÚDZS alebo väčšou transparentnosťou zmluvných podmienok.
- V neposlednom rade je zákaz krížového vlastníctva diskriminačný, pretože sa v skutočnosti týka len súkromných investorov, nie štátu a verejného sektora. Ak existuje obava zo zneužívania vertikálnej integrácie, napr. prostredníctvom krížového dotovania alebo prostredníctvom zvýhodňovania spriaznených osôb, mala by táto obava existovať rovnako aj v prípade krížového vlastníctva štátu.
V prípade zákona, ktorým chcú nezaradení poslanci zabrániť neprimeranej koncentrácii vlastníctva na mediálnom trhu, konštatujú právne stanoviská nasledovné nedostatky:
- Zákon nejednoznačne definuje akého typu médií sa týka. Napríklad nedefinuje, či sa týka aj vlastníka online média. Nie je zrejmé, či zákon nezasahuje aj do činnosti mobilných operátorov, ktorí prevádzkujú retransmisiu a majú zároveň veľké obraty obchodovaním so štátom.
- Problémom je samotné stanovenie výšky obratu podnikateľa, ktorý pôsobí na mediálnom trhu na sumu 5 mil. EUR ročne. Predkladatelia výšku tejto sumy neodôvodnili. Samotná výška je pritom problematická, pretože je zrejmé, že istých vlastníkov médií vyníma z pod dopadov tohto zákona a iných naopak nie. Takýto postup je v rozpore s princípom generality, ktorá je odrazená v čl. 1 Ústavy.
- Nie je tiež zrejmé, prečo sa návrh obmedzuje len na osoby, ktoré podnikajú so štátom a získavajú značné príjmy z verejných zdrojov. Právo na pravdivé, úplné a všestranné informácie je predsa hodné ochrany proti každému „majiteľovi“ média pred zneužitím jeho vlastníctva. Nebezpečenstvo zásahov do redakčnej nezávislosti existuje aj zo strany podnikateľského subjektu, ktorý neobchoduje so štátom. Predmetom verejnej kontroly môžu byť jeho vzťahy s politickými predstaviteľmi a napríklad otázka, či ho štát nezvýhodňuje úpravou podmienok jeho podnikania a pod. Aj tento subjekt môže ovplyvňovať verejnú mienku prostredníctvom médií informujúcich verejnosť v súlade s jeho podnikateľskými záujmami, čo „predstavuje vážne ohrozenie demokratickej spoločnosti, ktorá vyžaduje získavanie a šírenie úplných informácií ohľadom spoločenského diania“, ako uvádzajú predkladatelia v návrhu.
- To ako definične navrhovateľ vymedzil zakázané zasahovanie do činnosti médií (ust. § 2 písm. e) odporuje požiadavke jednoznačnosti, zrozumiteľnosti a predvídateľnosti právnej úpravy, t.j. požiadavke podľa čl. 1 ods. 1 ústavy. Tým zároveň vytvára priestor pre svojvoľnú a/alebo diskriminačnú aplikáciu práva, čo je stav, ktorý ústavná judikatúra výslovne zakazuje.
- Návrh nie je v súlade s čl. 20 Ústavy SR a čl. 35 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, pretože nie je v súlade s princípom proporcionality. Nie je presvedčivo preukázaná potrebnosť Návrhu a účel sledovaný Návrhom je možné dosiahnuť menej obmedzujúcim spôsobom, ako možným donútením zbaviť sa vlastníctva. Na dosiahnutie účelu návrhu postačuje dostatočná úprava redakčnej nezávislosti.
- Zákaz povoľovacieho konania - čl. 26 ods. 2 Ústavy SR, „vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu“. V rozsahu, v akom sa prístup k právu šíriť informácie obmedzuje vydavateľom tlače, je návrh zákona v rozpore s čl. 26 ods. 2 ústavy, keďže vydávanie tlače osobou, ktorej jeden z konečných užívateľov je zároveň konečným užívateľom výhod príjemcu verejných zdrojov, je fakticky viazané na povolenie sui generis, čo je úprava, odporujúca bezvýhradnému ústavnému zákazu povoľovať vydávanie tlače.
Facebook